Z denníka bezvekej seniorky časť 17 urobila som to najlepšie, čo som vedela

Urobila som to najlepšie, čo som v danej chvíli vedela urobiť.

Dnešné popoludnie ma priviedlo k úvahám, ktoré mi niekedy prídu na myseľ počas tichých momentov.

Sediac pri bazéne, vychutnávajúc si pokojné leto som premýšľala nad vetou, ktorú v piatok vyslovila počas stretnutia gymnazistov moja spolužiačka: “ Ľudí už dnes nehodnotím podľa toho, čo si myslím ja. Nie som tá, ktorá by ich mala súdiť, či danú vec urobili správne alebo nesprávne. Oni to v danej chvíli urobili najlepšie ako vedeli. Nesúdim ich, nehodnotním ich, neodsudzujem ich. Ale je na mne, či si ich pustím bližšie alebo nie.“

Vo svojom živote som prehodnocovala v posledných rokoch veľa vecí a kládla som si otázku, či moje konanie bolo správne. A presne túto odpoveď som nachádzala vo svojich úvahách: “Urobila som to najlepšie, čo som v danej chvíli vedela urobiť.” Môj dodatok k tomu je však, že dnes by som mnohé veci urobila ináč a možno lepšie.

Sme ľudia rôznych názorov i pováh a v konkrétnom okamžiku reagujeme rôzne a prijímame rozhodnutia podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia.

Nemôžeme vedieť všetko, a tak sú naše rozhodnutia často formované tým, čo v danom momente považujeme za správne. Nie vždy to musí byť dokonalé, ale je to najlepšie, čo v danej chvíli vieme ponúknuť a niesť zodpovednosť za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme.

A čo tá druhá časť výroku, “či si ich pustím bližšie alebo nie“? To je výzva. Samozrejme je ľahké sa uzavrieť, chrániť sa pred možným sklamaním či bolesťou. Mnoho vecí sa dá odpustiť, ale dá sa aj zabudnúť? Nebudem hodnotiť a odsudzovať, nechávam veciam voľný priebeh a život ukáže, či sa vieme stretnúť na spoločnej ceste.

Na strane druhej nás život nás učí, že otvoriť sa novým veciam a ľuďom môže priniesť nečakané radosti a obohatenie. Niekedy je potrebné urobiť krok do neznáma a riskovať. Mať otvorené srdce a prijímať nové zážitky a ľudí s otvoreným srdcom.

A možno sa v niektorých sklamem, potom ich nechám ísť svojou vlastnou cestou. Aj to je v poriadku. Lebo na ceste životom stretnem aj tých druhých, ktorí ma obohatia a vpustím ich do svojho života.

Každý moment, každé rozhodnutie, každé stretnutie je príležitosťou rásť a učiť sa. A to je krása života, aj keď sme bezveké, lebo je to príležitosťou byť tou najlepšou verziou seba samej.

A či už si niekoho pustím bližšie, alebo nie, je to moje rozhodnutie, ktoré formuje môj jedinečný príbeh.

S láskou

Vaša bezveká seniorka