Šlabikár života Bezvekej seniorky | Písmeno A

August aktívnej ženy

August má zvláštne svetlo a svoje neopísateľné čaro.

Ráno sa na zemi trbliece jemná rosa, deň je ešte plný leta, no večer už v sebe nesie jemný tieň blížiacej sa jesene. Dni sú stále teplé, len slnko akoby sa pomaly skláňalo nižšie. A spolu s ním sa na chvíľu zastavíme aj my.

Rok sa prelomil do svojej druhej polovice.

Možno sme si v lete dovolili žiť voľnejšie. Jedli sme neskôr, viac sedeli pri dlhých rozhovoroch, niekedy sme kráčali celé hodiny a inokedy sme neurobili ani krok.

Leto od nás nepýtalo presnosť. Pozývalo nás ochutnávať, cestovať, stretávať sa a  zabudnúť na hodiny, na plynúci čas.

Keď sa telo začne ozývať

A práve v auguste sa telo začne ozývať.

Nie hlasno. Skôr nenápadne.

Trochu väčšou únavou.

Ťažšími nohami.

Oblečením, ktoré je o čosi tesnejšie.

Spánkom, ktorý už neobnovuje tak ako kedysi.

Alebo myšlienkou, ktorá sa nám vynorí pri rannom pohľade do zrkadla:

„Chcela by som sa zasa cítiť viac vo svojej sile“.

Nie chudšia za každú cenu, nie mladšia,nie dokonalejšia. Len ľahšia v pohybe, pokojnejšia vo vnútri a živšia vo svojich dňoch.

Číslo na váhe nepovie celý príbeh ženy

Po päťdesiatpäťke už vieme, že číslo na váhe nepovie celý príbeh ženy.

Nepovie, koľko toho uniesla, koľkým ľuďom bola oporou ani koľkokrát musela potichu pozbierať samu seba.

Preto už netúžime iba po štíhlejšom páse.

Túžime po nohách, ktoré nás odnesú tam, kam sa ešte chceme pozrieť. Po rukách, ktoré majú silu niesť, tvoriť aj objímať. Po tele, na ktoré sa môžeme spoľahnúť.

A túžime aj po sviežej mysli. Po myšlienkach, ktoré sa nestrácajú v únave. Po zvedavosti, ktorá nezostarla spolu s rodným listom. Po chuti učiť sa, plánovať, cestovať, smiať sa a tešiť sa na niečo, čo ešte len príde.

Silná žena nemusí byť silná neprestajne

Chceme zvládať nielen schody a dlhé prechádzky, ale aj neviditeľné kopce života. Zmeny, obavy, povinnosti aj chvíle, keď sa od nás očakáva, že budeme silné.

Ale aj silná žena potrebuje miesto, kde môže položiť všetko, čo nesie.

Možno je tým miestom práve august.

Nie je to mesiac trestania sa za leto. Ani veľkých sľubov, ktoré nevydržia do jesene. Je to pokojný most medzi letnou voľnosťou a novým rytmom.

V tomto mesiaci prichádza čas zastaviť sa a položiť si otázku: „Ako sa chcem cítiť, keď sa dni začnú skracovať? Čo si chcem uchovať a čo už ďalej niesť nepotrebujem“?

Návrat k vlastnému rytmu

Možno nemusíme od septembra robiť viac.

Možno potrebujeme len trochu viac myslieť aj na seba. Dopriať telu jedlo, ktoré mu dá silu.Aj preto sa rada vraciam k prerušovanému pôstu, ktorý pre mňa nie je diétou, ale prirodzeným rytmom jedla.https://www.bezvekaseniorka.sk/z-dennika-bezvekej-seniorky-cast-20-mam-rada-prerusovany-post/

Dopriať mu pohyb, ktorý ho udrží aktívne, čulé.

Vychutnať si oddych bez výčitiek Aj spánok je jedným z miest, na ktorých začíname vnímať, ako sa naše telo skutočne cíti. https://www.bezvekaseniorka.sk/z-dennika-bezvekej-seniorky-cast-19-cesta-k-spanku/ A chvíle, v ktorých nie sme pre nikoho. Iba samy pre seba.

Druhá polovica roka nemusí byť iba pomalým kráčaním k jeho koncu. Môže byť návratom. K vlastnému rytmu, energii.

K žene, ktorou sme dnes.

Nechceme byť iba ľahšie.

Chceme mať ešte dosť síl na všetko, čo túžime prežiť.

A čo by ste si počas tohto augusta chceli prinavrátiť vy? Viac energie, pokojnejšiu myseľ, pravidelný pohyb alebo chvíle, v ktorých patríte iba samy sebe?

S láskou

Marcela Naďová
Bezveká seniorka