Z DENNÍKA BEZVEKEJ SENIORKY
Pred troma rokmi som si napísala na nástenku v kuchyni dátum 8.2. 2022. Bol taký vzdialený, ale bol to deň môjho plánovaného odchodu do dôchodku.Ani som sa nenazdala a bol tu.
Neuveriteľné. Nastali chvíle, že som niekedy na jednej strane musela dokazovať, že už mi patria “zľavy”, ale na strane druhej sa teším, že som možno taká bezveká seniorka.
Prečo to vlastne píšem? Lebo počúvam, že si ľudia húfne podávajú žiadosti, lebo ak to neurobia, trápi ich myšlienka, že tá výška dôchodku ďalší rok už nemusí byť taká, ako dnes. Alebo aj iné dôvody. Ťažko čítať, čo toho ktorého človeka k tomu vedie.
Aj z úst mnohých mojich rovesníkov počujem, že o ňom snívajú, ale na druhej strane hľadajú aj dôvody prečo ešte nie, prečo ten odchod čo najviac natiahnuť. Určite majú to svoje prečo NIE , ktoré je asi úplne odlišné od môjho prečo ÁNO (o tom niekedy inokedy).
Ak by som mala hľadať hlavný dôvod ľudí v mojom veku prečo ešte nie, tak asi by bol ten finančný. Lebo majú vysoké životné náklady, hypotéky, chcú sa na dôchodok zabezpečiť a nadpracovať si na vyššiu dávku, alebo chcú ešte pomáhať.
Alebo milujú nadovšetko svoju prácu, hľadajú v nej zmysel svojho života a veria, že tak ostanú dlho fyzicky a duševne aktívni.
Alebo si myslia, že ich profesia je taká špecifická a len ťažko sa nájde za nich náhrada.
Alebo sa boja života po dni D, lebo vidia, ako žijú mnohí – v strádaní, samote, nečinnosti, v obavách o svoje zdravie.
Na misky váh si kladú svoje “za” a “proti”. To, čo bude na nich prevládať, je ich rozhodnutím. Tým správnym rozhodnutím.
Nakoniec sa však budú musieť rozhodnúť, kedy ten deň nastane a ba čo viac, aký život budú potom žiť.
Všetci poznáme vyjadrenie, nie je dôležitá výška dôchodku, ale doba jeho poberania.
Ja k tomu pridávam, že kvalita nášho žitia je nesmierne doležitá, pretože od nej závisí tá doba.
A záverom už len jeden citát: “Netúžime po dlhom živote. Túžime po radostnom živote a keď žijeme v radosti, obvykle žijeme dlho. Úspešný život sa nemeria podľa dĺžky, ale podľa radosti.”
