Som ranné vtáča, kým mužské osadenstvo mojej domácnosti sú sovy. A celý svoj produktívny život som bola členkou Klubu ranostajov vyskakujúcich z vyhriatej postele o piatej ráno, keď celý svet je ponorený do spánku spravodlivých.
Možno sa chytáte za hlavu, čudujete sa, čo je to za zvyk, prečo vôbec. Prečo sa oberať o hodinku spánku. A teraz, keď už nemam povinnosti zamestnanej ženy.
Milujem skoré rána, a preto mi budík zazvučí s východom slnka. Nemusel by, však mám pred sebou a takmer len pre seba 24 hodín.
Milujem to ticho v dome, keď sa môžem uvelebiť v ušiaku s knihou v ruke, zahĺbiť sa do deja či myšlienok na 15 minút. Alebo cibriť svou pamäť pri španielčine.
Milujem čas, keď môžem bez stresu, rušenia ponaťahovať svoje už síce nie najmladšie telo. Ale stále fit a aktivne. Pripraviť ho na fungovanie počas dňa.
Milujem, keď moja Mango sa natiahne, priblíži sa k mojim nohám, obtiera sa o ne, pradie a dá ti pohľadom najavo, že je tvojou paňou.
Milujem, keď za štebotania našich súkromných vrabcov na terase, si môžem vychutnať rannú kávu, nadýchať sa čerstvého vzduchu a ulahodiť očiam prvé slnečné lúče.
Milujem, keď sa môžem sama zvŕtať v kuchyni a prekvapiť mojich chlapov stále inými raňajkami, sledovať ich ako im chutí.
Milujem rána po tom, čo sa môj muž zobudí a máme to šťastie byť spolu a prebrať pri šálke čaju, čo koho čaká.
Tá moja súkromná ranná hodina je na nezaplatenie.?
A potom už nastáva bežný deň seniorky zaplnený nielen nevyhnutnými povinnosťami, starosťami, ale i radosťami a záľubami.
Som rada, že tá moja ranná hodina sa mi zachovala. Lebo počujúc svojich rovesnikov, ako na nič nemajú čas, aj keď ho majú presne toľko ako ja, je sklučujúce. Veď kedy ho mať, keď nie teraz?
Teraz je ten správny čas mať čas.
Čo vy nato?
S láskou
Vaša bezveká seniorka
