Z denníka bezvekej seniorky časť 7

Nie som dosť múdra, nie som  dosť pekná, nie som dosť dobrá, nie som….

Vety, na ktorých sme my staršia generácia žien vyrastali. Proste bola taká doba a nepatrilo sa akosi byť iná. In bolo nevytŕčať z davu a nechať sa unášať prúdom. Slúžiť  a pomáhať každému a nemyslieť na seba. A toto mnohým zostalo. A pomáhajú, slúžia, aj keď to už nikto nežiada, nikto sa o to neprosí. 

Akosi zabúdame na to, že v prvom rade musíme myslieť na seba. Lebo ak chcem lásku rozdávať, milovať, mať rada, byť milovaná, musím mať najprv dosť tej svojej lásky. SEBALÁSKY. 

Vo svete plnom pochybností  je kĺúčové prijať sa a milovať seba samú. Lebo sebaláska je tým zázrakom pre zdravie a pohodu, pre pochopenie seba samej, spoznanie svojich potrieb a rešpektu k sebe samej. 

Mať úctu k sebe, znamená mať úctu a rešpekt aj voči ostatným. Lebo iba ak si vážiš seba samú, máš sa rada, len tak môžeš  lásku dávať aj iným a od iných ju dostávať.

Sebaláska nie je egoizmus. Sebaláska je základom pre šťastnú výmenu-dávanie a prijímanie. 

Si aj múdra, aj pekná, aj dobrá. Len si to musíš neustále pripomínať. Postav sa každé ráno a večer pred zrkadlo a opakuj si nahlas túto afirmáciu (alebo si vytvor vlastnú):” Som krásna, posvätná a nádherá bytosť.” 

Lebo ty si kráľovnou svojho života.

S láskou

Vaša bezveká seniorka

Návrat hore